Z histórie obce Kunerad
Obec Kunerad
• Prvá písomná zmienka: rok 1490
• Nadmorská výška: 494 m.n.m.
• Rozloha: 22 937 318 m2
Názov
Kunerad mohol vzniknúť ako služobnícka osada s chovom bravov. Slovo kuneraz s významom brav je doložené v Žilinskej knihe z roku 1473. Názov obce môže mať tiež pôvod v osobnom mene Konerád ako rovnomenný vrch (248m) pri Plášťovciach, doložený už v roku 1331 a 1478. V tomto prípade pomenovanie môže byť odvodené od slova kôň a môže mať súvis s Konskou.
Dejiny obce
Osada vznikla v údolí potoka Bystrička medzi jedlinovými lesnými pásmi ako laz obce Kamenná Poruba, preto mala spoločný vývoj s touto obcou ako zemianska obec. Prvý raz sa spomína roku 1490 (Hynyarad). Patrila zemianskym rodinám Praznovských a Athalmyovcov. V prvej polovici 16. storočia určité majetkové podiely v Kunerade prevzal do zálohu zeman Hranostaj (do roku 1511) a turčiansky zeman Lehocký (roku 1523 tri pozemky poddaných a polovicu dedičného richtárstva) Roku 1539 boli v Kunerade 10 sedliaci, roku 1543 4 sedliacke usadlosti, 10 rodín (z toho 2 nemecké mená Puczul a Šnap), 5 želiari a 1 richtár. Roku 1707 boli v Kunerade zákupný richtár s dvoma usadlosťami a traja želiari. Roku 1831 zemepánmi v Kunerade boli Beňovský, Huljak, Motešický, Sobek, Uhliarik. Lesné podiely niekdajšieho lietavského panstva v Kunerade odkúpil roku 1873 Leopold Popper, od Popperovcov zasa nemecký gróf dr. František Ballestrém. Lesný komplex grófa Mikuláša Ballestréma, ktorý koncom druhej svetovej vojny zahynul pri bombardovaní Drážďan, roku 1946 prešiel do vlastníctva štátu.
Kuneradský zámok
 Gróf Ballestrém v rokoch 1914-1916 vo vyššej časti Kuneradskej doliny nad obcou dal vybudovať lovecký zámok v duchu modernej secesie podľa vzoru francúzskej architektúry. Blokovú stavbu s prevýšeným stredom oživujú veže, arkády, terasy a vonkajšie schodiská. Vysoké strechy s vikiermi vyvolávajú predstavu gotického sídla. Romanticky pôsobiaci zámok mal obdobne riešené aj interiéry. Zámok vo svojich počiatkoch mal slúžiť aj ako letovisko vtedajším cisárom Rakúska a Nemecka - Františkovi Jozefovi a Villhemovi II. Uskutočneniu tohto zámeru zabránila 1. svetová vojna. Zámok slúžil ako príležitostné sídlo grófskej rodiny Ballestrémovcov, ktorí dochádzali dvakrát do roka, a to na jar a jeseň. Bol vybavený komfortne a najmodernejším zariadením. Mal i vlastnú elektráreň na vodný pohon. Naproti zámku je umelý vodopád, ktorý vytvára odpadová voda z turbínového náhonu. Pobyt Ballestrémovcov v zámku sa spájal s prehliadkou lesov, s oboznámením sa s prácou lesníkov a zamestnancom zámku, ako aj poľovačkami. Grófska rodina bola vzdelaná, priateľská a nábožná. V zámku dala zriadiť kaplnku svätej Terezky Ježiškovej. Počas 2. svetovej vojny po čiastočnom potlačení povstania nemeckej jednotky 25. septembra 1944 zámok vypálili, pretože bol sídlom partizánskeho štábu. Roku 1959 zámok zrekonštruovali a odvtedy slúžil pre zdravotné účely.
Obyvatelia
Obyvatelia Kuneradu sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, prácou v lesoch a v kameňolome. Kedysi boli v chotári obce lomy a vápenec. Obec sa vyvíjala ako potočná radová dedina. Roku 1598 mala 12 domov, roku 1720 mlyn a 8 daňovníkov, z toho 8 želiarov, roku 1784 32 domov, 35 rodín a 207 obyvateľov, roku 1828 33 domov a 309 obyvateľov.
Škola
Deti z Kuneradu dávnejšie chodili do školy v Kamennej Porube. V rokoch 1911 a 1912 štát postavil základnú školu v Kunerade. Roku 1912 začalo sa v nej vyučovať.
Obecné pečate a erb
Z obce poznáme štyri varianty obecných pečatí, ktoré preberajú svoju symboliku z prírody. Ani na jednej z nich nie je uvedený letopočet.
- Nedatovaná pečať o priemere 24 mm zodpovedá pečatidlu z roku 1784. V obraze vtáčik sadá na
ker. Kolopis: SIGIL(LUM) - P(OSSESSIONIS) - KUNJERAD.
- Nedatovaná pečať o priemere 26 mm je z obdobia po roku 1800. Je to obnovenie prvej pečate. V obraze
vtáčik zletuje zo stromu na krík pod ním vpravo. Kolopis má niektorými písmenami nábeh na kurzívu:
SIGI(LUM) - P(OSSESSIONIS) - KUNIERAD
- Nedatovaná pečať o priemere 31 mm bola použitá v roku 1831. V obraze vták sadá na štylizovaný ker alebo
skôr na haluz. Kolopis hrubými písmenami: SIGILL(UM) : P(OSSESSIONIS) : KUNIERAD :
- Nedatovaná pečať o priemere 25 mm bola použitá v roku 1860. Je to napodobenie pečate z roku 1784.
V obraze je olistený peň stromu sa štyrmi haluzami, pod ním vľavo je líška. Kolopis: SIGILL(VM) -
PO(SSESSI)ONIS KUNERAD.
Súčasný erb sa v podstate zhoduje so štvrtou pečaťou. V obraze je zelený olistený peň stromu sa štyrmi haluzami, pod ním vľavo je čierna líška.
Kostol Povýšenia svätého Kríža
Kuneradský kostol začali stavať na cintoríne v máji roku 1986 ako dom smútku so zvonicou. Keďže sa prezvedelo o zámeroch veriacich dobudovať stavbu ako kostol, štátne orgány zakázali pokračovať v začatom diele. Stavbu uzamkli a vrátili ju veriacim až po udalostiach v novembri 1989. Veriaci si roku 1990 dobudovali z nej kostol. Keďže v zápasoch on si prešívali krížovú cestu, rozhodli sa ho zasvätiť Povýšeniu svätého Kríža. Kostol posvätil 9. septembra 1990 vtedajší nitriansky generálny vikár František Rábek. Kuneradský kostol je moderná stavba s mramorovou svätyňou oválneho tvaru. Na východnej strane má malú sakristiu a prístavbu priestoru pre ľud, vzadu chór. Vo vstavanej veži je jediný zvon, ktorý tu premiestnili z drevenej zvonice. Zvon o priemere 45 cm je z roku 1920. Vo svätyni dominuje kríž - plastika odliata z plastu. V lodi kostola sú sochy Božského Srdca a Panny Márie.
|
